Košice už vyprodukovali tisíce inžinierov, ale jeden, ktorý sa v tomto meste narodil, je známy fakt na celom svete a obzvlášť by ho mali mať v obľube Gréci.
Tí mali totiž od vekov svoj sen prepojiť dve moria, ktoré Grécko obmývajú, menovite Egejské a Iónske. To viete, obchádzať celý Peloponézsky polostrov nebola žiadna výhra. Na nervy išlo najmä to, že moria boli oddelené pevninou iba 6,3 kilometra dlhou. Preto premeriavali Korintskú šiju už pred takmer 2 a pol tisícročím. Potom, začiatkom nášho letopočtu, cisár Nero začal stavať prieplav za pomoci otrokov a vojnových zajatcov. Aj keď Rimania boli dosť šikovní a so svojimi otrokmi aj početní, nedokončili ho ani oni, ani Gréci, hoci snahy na jeho dokončenie boli vždy.
Až koncom 19. storočia za 12 rokov (1881 – 1893) prekopali Korintskú šiju podľa projektov jedného inžiniera, ktorý sa narodil v Košiciach, volal sa Béla (po slovensky Vojtech) Gerster. Ten mal vtedy ešte len 31 rokov, no už v takomto mladom veku vypracoval projekt tohto prieplavu. Využil pritom aj niektoré staré merania Rimanov, ba ja to, čo už spravili oni.
Aby toho nebolo málo, mal prsty aj vo výstavbe iného prieplavu. V r. 1878 na základe expedície v Latinskej Amerike ako prvý odporučil najvhodnejšie miesto na výstavbu Panamského prieplavu, ktorý tam o rok po tom aj začali stavať.
Béla Gerster robil projekty i pre svoje rodné Uhorsko. Podieľal sa napríklad na výstavbe kanála Dunaj – Tisa. Zúčastnil sa aj na projektovaní a výstavbe 13 tunajších železníc, spomedzi ktorých je Košiciam najbližšia Košicko-turnianska z r. 1888. Takisto sa podieľal na vodnom kanáli Dunaj – Tisa (tzv. Františkov kanál). Popritom ešte stihol aj prestavať Župný dom (terajšie sídlo Východoslovenskej galérie), ktorý bol za socializmu známy skôr ako Dom Košického vládneho programu.
Takýto šikovný mládenec mal v sebe gény Gersterovcov, ktorí sa do Košíc dostali zo Švajčiarska cez Viedeň a Győr. Mali 9 detí. Spomedzi nich Bélov brat Arpád bol tiež nadaný a ako chirurg emigroval do Ameriky. Tam písal a vydával lekárske články, ale aj pamäti na detstvo, v ktorých spomína aj svoj rodný dom na Hlavnej ulici v Košiciach. Podľa jeho opisu sa konečne v roku 1998 košickému bádateľovi Jurajovi Halászovi podarilo určiť, na akej adrese a v ktorom dome presne sa narodil Béla i jeho súrodenci.
Gersterov rodný dom už teraz ľahko nájdete aj podľa pamätnej tabule na Hlavnej číslo 9, ktorá mu vzdáva hold v troch jazykoch a pripája aj drobné mapky Korintského i Panamského prieplavu. Inžinier Béla Gerster (1850-1923), ktorý sa v Košiciach nielen narodil, ale chodil aj do základnej a strednej školy a aj potom sa sem často vracal, má okrem tejto podobnú pamätnú tabuľu v gréckom Korinte pri vchode do prieplavu i ďalšiu v Budapešti.
Milan KOLCUN
