Hrad však mal vždy slúžiť ako obranný i strategický bod. Preto sa mal čnieť nad okolím. Severne od Košíc sa na také čosi najlepšie hodil kopec Hradová (466 m), lebo odtiaľ bola pod kontrolou cesta na Spiš a do Pruska a na sever zasa cez Karpaty a Halič do Ruska. Hrad (či tzv. Vyšné Košice) podľa jednej z teórií postavili v r. 1306 alebo 1307, keď vymrel vládnuci rod Arpádovcov, a tak si vládol kadekto hocikde. Vládou nad Košicami sa chcel vtedy aj týmto hradom poistiť palatín Omodej z rodu Aba (po panovníkovi prvý muž na východnom Slovensku, podobne ako Matúš Čák Trenčiansky na západnom). Omodej dostal mesto do vlastníctva od kráľa Karola Róberta z Anjou. Keďže Omodej vystrkoval rožky a koketoval s poľským kráľom Vladislavom Lokietkom, Košičania spojení s kráľom ho čoskoro zavraždili a od jeho manželky si vynútili, aby prestala hrad budovať. Potom patril Košiciam. V r. 1441 bol hrad ešte zrejme v takej „kondičke“, že sa v ňom usadili Jiskrovi českí žoldnieri, ktorých vyhnal až košický kapitán Šimon Rozgoň, a aby sa nemali kam vrátiť, tak ho pre istotu aj zničil (1445).
Zvyšky hradného múru (400 metrov dlhého), dvoch kruhových veží i zaujímavej trojuholníkovej, aká sa nenachádza nikde inde na Slovensku, čiastočne oslobodili archeológovia v 90. rokoch od pŕhľavy, lesného porastu a zabudnutia. Dobrú reklamu hradu robilo za primátorovania Rudolfa Schustera aj pasovanie za rytiera Košického hradu (pre sponzorov výskumu), ktorými sa stali Tomáš Baťa či prezident Michal Kováč a tiež aj voľba hradnej dámy alebo rytierske slávnosti. Potom už istý čas peňazí nebolo. Odvtedy o zvyšky hradu zavadia Košičania a turisti, len ak sa vydajú nenáročnou cestou zo zastávky autobusu cez bukový les na vyhliadkovú vežu.
V minulosti nedokončený hrad má v súčasnosti nedokončený aj archeologický prieskum. Aj kvôli tomu niektoré vyššie uvedené informácie sú len dohadmi. Ak sa prieskum raz dokončí, budeme múdrejší. A možnože bude všetko inak.
Hrad v posledných rokoch ožíva. Koná sa tam veľa podujatí vďaka občianskemu združeniu Castellum Cassovia.
Milan Kolcun
