V týchto dňoch sme si pripomenuli dni spojené s najvýznamnejším Slovákom M. R. Štefánikom. Do tesného finále sa spolu s ním dostal aj ďalší úžasný Slovák, taktiež generál v službách Francúzska – gróf Móric Beňovský. Niet divu, že o tohto chýrneho svetobežníka a autora svetového bestselleru Pamäti a cesty, preloženého do vyše dvadsiatich jazykov krajín štyroch svetadielov, sa uchádzajú aj naši južní a severní susedia – Maďari a Poliaci.
V čase jeho životnej púte (1746 – 1786) Slovensko ako samostatný štátny útvar neexistovalo, zato kľúčové je, že Beňovského mamička bola z rodu Révajových, ktorí vzájomne komunikovali vtedajšou slovenčinou, a aj ona si dala napísať závet po slovensky, hoci to nebol úradný jazyk. Nepochybne pod jej vplyvom Móric – Mauricius (latinská verzia jeho krstného mena), ktorého najprv registrovali v Piaristickom lýceu vo Svätom Jure pri Bratislave (Prešporku) ako „uhorského „šľachtica“, sa v nasledujúcom školskom roku nechal zapísať ako „popredný slovenský šľachtic“.
Túto svoju identitu v sebe nosil naďalej, aj keď si zvolil po návrate z ciest za stále sídlo Beckovskú Viesku, kde dožila aj jeho žena Zuzana. Je zároveň logické, že keď sa náš hrdina predstavoval monarchom a ďalším významným partnerom, identifikoval sa buď ako šľachtic z Uhorska, alebo ako šľachtic z Poľska, keďže sa zapojil do boja po boku poľskej Barskej konfederácie proti poľskému kráľovi Poniatowskému, ktorého si tam účelovo dosadila cárovná Katarína II. To bol aj dôvod, prečo ho cárovná dala deportovať do vyhnanstva na Kamčatku.
Po vydarenej vzbure vyhnancov, ktorú Beňovský zorganizoval na Kamčatke, sa ich loď na úteku priplavila až k brehom Aljašky, ďalej k brehom Japonska a tiež Taiwanu, vtedy zvaného Formosa. Pomohol tam miestnemu kniežaťu v boji proti inému, manipulovanému Číňanmi, a plánoval tam založiť prosperujúcu kolóniu. Práve tento rok sa na mieste jeho pristátia na Taiwane, v Suao, pripomína 250. výročie jeho príchodu.
Autor tohto článku tam vystúpi na medzinárodnom sympóziu s príspevkom o Beňovskom. Miestne autority okrem iného prejavili aj záujem o stálu expozíciu o Beňovskom v tamojšom múzeu, ktorú autor pripravuje s Historickým múzeom Slovenského národného múzea. Trnavský samosprávny kraj, pod ktorý spadá Beňovského rodné mesto Vrbové, sa podujal, že zabezpečí pamätník Beňovského, ktorý sa v Suao odhalí.
Pripomenuli sme si výročie tragického konca aj úžasného triumfu generála Štefánika. Mesiac máj prináša aj smutné výročie konca úžasného životného príbehu grófa Beňovského. Najprv slúžil na Madagaskare ako veliteľ v službách Francúzska, čo mu vyslúžilo hodnosť generála od Ľudovíta XVI. Vrátil sa na Madagaskar ako samostatný podnikateľ, no predovšetkým zakázal tam obchod s otrokmi. To bol dôvod, prečo otrokárska klika nahuckala francúzskeho guvernéra sídliaceho na Mauríciu, aby vyslal trestný oddiel. Viedol ho bývalý Beňovského tlmočník, miešanec Mayeur, tajnou cestou tak, že grófa prekvapili a hoci sa úporne bránil aj paľbou z diel, padol francúzskou guľkou ako francúzsky generál 23. mája 1786.
Beňovský je stále vďačným zdrojom inšpirácie pre spisovateľov, výtvarníkov, skladateľov, dramaturgov. Košický tím Milana Antola, Adriána Harvana a Vladimíra Krausza vytvoril úchvatný muzikál „Móric Beňovský“.
Vďaka sponzoringu nadšenca Kysučana Stanislava Machovčáka naša expedícia slávnostne odhalila Beňovského pamätník na Madagaskare v meste Antalaha blízko lokality, kde budoval svoje sídelné mesto a kde zahynul. Snáď sa raz dočkáme aj jeho pamätníka v hlavnom meste Slovenska, keďže zatiaľ ho má len vo Vrbovom.
Národná banka Slovenska si ho uctila pamätnou striebornou mincou 200 Sk, ktorá má dnes vysokú zberateľskú hodnotu.
Autor a skupinka nadšencov, vrátane Beňovského potomka po línii jednej z jeho dvoch dcér, si toto neradostné polookrúhle výročie pripomenula 23. mája pri pamätnej tabuli na budove bývalého Piaristického lýcea vo Svätom Jure, kde sa o ňom píše ako o „kráľovi Madagaskaru“. Česť a pokoj jeho slávnej pamiatke!
Autor: Miroslav Musil
