Napriek tomu, že školy sú opäť plné detí, môžeme ešte nachvíľku nazrieť do nie tak ďalekej minulosti. Slovenské školstvo od marca 2020 prešlo na systém dištančného vzdelávania, na ktoré nebolo ani zďaleka pripravené.
Tlakom na učiteľov, deti, ale aj rodičov sa uplynulým rokom zmenila tvár vyučovacieho procesu. Namiesto tabule, školskej lavice, peračníkov a zošitov bolo potrebné pracovať s modernými technológiami. Osobný kontakt je pravdaže nenahraditeľný, no výraznejším využívaním e-learningu sa konečne naplnil v pravom slova zmysle ideál modernej výučby. Okrem toho, že učiteľ nevystupuje pred žiakmi ako neomylná autorita, ktorú majú žiaci počúvať, sa stáva aj on učencom, pretože mladá generácia poznačená vyrastaním so smart technológiami je vo využívaní techniky predsa len o čosi zručnejšia. Nastala interakcia, spolupráca, medzi dvoma hlavnými aktérmi vyučovacieho procesu.
Spočiatku sa hľadala vhodná komunikačná platforma, médium, prostredníctvom ktorého budú žiaci a učitelia komunikovať. Ako hlavným sa zdal byť Edupage či mailová komunikácia či četovanie prostredníctvom Facebooku. Ako retardačný prvok v tejto etape možno považovať zvýšenie potreby samoštúdia či väčšiu angažovanosť rodičov do procesu výučby, keďže učitelia nemali pod kontrolou každého žiaka tak, ako je to počas výučby v škole.
Letné prázdniny však učiteľom „padli vhod“ a mali dostatok času pripraviť sa v predstihu. Kým spočiatku učitelia improvizovali a hľadali spôsoby, ako realizovať výučbu tak, aby žiakom podali aspoň základ z toho, čo majú ovládať, druhá vlna pandémie a druhá vlna dištančného školstva už mala nový, profesionálnejší šat. Základnú zmenu priniesol fakt, že učitelia už online výučbu plánovali systematicky a nesnažili sa len preniesť výučbu v triedach do virtuálneho prostredia. Dištančné vzdelávanie ponúka také možnosti, ktoré počas kontaktnej výučby vyučujúci a ani žiaci nemajú. Keď učitelia získali odstup, mohli naplno roztvoriť brány, ktoré im platforma dištančného vzdelávania ponúka. A práve vďaka pandémii sa mohli zviditeľniť aj rôzne internetové portály, vzdelávacie kanály či podcasty, no rovnako tzv. youtuberi, ktorých tvorba je kvalitným materiálom výučby. Deti tak zažili aj čosi iné, nové, a najmä záživnejšie.
Záverom možno tvrdiť, že hoci pandémia priniesla množstvo negatívnych súvislostí, a hoci sa situácia zlepšuje, ešte sme stále nevyhrali, jedno je však isté – školstvo vďaka pandémii profituje. Vďaka kríze učitelia získali zručnosti, ktoré budú určite využívať aj po jej skončení. Digitalizácia školstva ponúka širšie perspektívy, ktoré nespočívajú len v implementácii informačno-komunikačných technológii do výchovno-vzdelávacieho procesu, ale rovnako ponúka aj flexibilnejší prístup k voľbe obsahu učiva. Školstvo po tejto skúsenosti môže vybrať to najlepšie z oboch svetov a využívať to dovedna. Vďaka digitalizácii sa paradoxne do popredia vysúva viac človek, pretože nejde ani tak o technológie, ako o ľudí. Je zrejmé, že úplný presun vyučovania do digitálneho sveta nie je úplne želaným scenárom, pretože ľudský kontakt a interakcia žiakov medzi sebou, či žiakom a učiteľom v kolektíve je nenahraditeľná. V diaľkovej výučbe sa žiaci nemohli socializovať, čo je dôležitým činiteľom v procese tvorby osobnosti ako takej, no ak sa skĺbia možnosti oboch foriem vzdelávania, vieme vyťažiť najviac z doby, ktorú so sebou digitalizácia prináša.
VH
